TEATRO TATRO – STALKER

Stalker Teatra Tatra je divadelnou adaptáciou slávneho románu Piknik pri ceste (Пикник на обочине) od jedných z najvýznamnejších zástupcov vedecko-fantastickej literatúry bratov Arkadija a Borisa Strugackých. Príbeh knihy sa odohráva niekde na Západe, v oblasti mesta, ktoré navštívi mimozemská civilizácia. Lokalita, kde po sebe zanechala stopy, sa nazýva Pásmo. Okrem artefaktov s magickými schopnosťami je územie charakteristické fyzikálnymi anomáliami, ktoré vytvárajú pre návštevníkov smrteľné pasce. Okrem zamestnancov Medzinárodného ústavu mimozemských civilizácii majú o pozostatky mimozemskej Návštevy záujem aj stalkeri – ľudia, ktorí riskujúc svoj život chodia do stráženého Pásma len v noci a predávajú predmety priekupníkom. Najväčším objektom túžby je podivná guľa, ktorá podľa legiend dokáže plniť tie najtajnejšie priania. Hrdinovia v Stalkerovi žijú v atmosfére degenerujúceho sveta a zároveň v pocite, že existuje niečo, nejaký odkaz, ktorý nám niekto zanechal a ktorý nám má pomôcť zastaviť pád a vyriešiť všetky problémy. Ako sa ale zachová človek, ktorý pristúpi k žiarivej guli, aby vyslovil svoje prianie, keď pochopí, že guľa plní nie priania, ktoré sú vyslovené, ale tie utajené? Nezľakne sa ich? Nezľakne sa sám seba? Naše spracovanie Stalkera bude pokusom o spoločné zamyslenie sa nad základnými filozofickými otázkami, v kontexte s existujúcou realitou – v priestore nášho, konkrétneho, súčasného života.

Adaptácia románu, scenár a réžia: Ondrej Spišák

Scéna a bábky: Karel Czech

Kostýmy: Katarína Hollá

Technická spolupráca: Radoslav Šabík

Produkcia: Jana Suraová, Mana s.r.o. Banská Bystrica

Účinkujú: Milan Ondrík, Agáta Spišáková, Zuzana Konečná, Vít Bednárik, Peter Oszlík, Milan Vojtela, Šimon Spišák, Ondrej Spišák

 

Teatro Tatro

TEATRO TATRO je voľným združením divadelných tvorcov, ich rodinných príslušníkov a milovníkov divadla – ako sami seba charakterizujú.

Jeho korene sú zapustené v roku 1989. Vtedy sa divadelníci z niekoľkých profesionálnych divadiel rozhodli robiť divadlo mimo svojich domovských scén. Pod režijným vedením Ondra Spišáka a s výtvarníkom Ferom Liptákom naštudovali Ghelderodovho Sira Halewyna. Inscenácia sa stretla s veľkým ohlasom doma aj v zahraničí. 

V roku 1992 sa teleso zaregistrovalo ako občianske združenie. Pokúsilo sa založiť si svoju stálu scénu v Poprade, neskôr na ňu zrekonštruovalo bývalé kino Tatra, ktoré sa nachádzalo v budove vtedajšieho Bábkového divadla Nitra. Toto obdobie vyvrcholilo v roku 1995 naštudovaním Balady pre banditu. 

Po niekoľkoročnom útlme jeho činnosti v dôsledku nedostatku financií, súbor dal o sebe viac vedieť opäť v roku 1999. V spolupráci s výtvarníkom Ivanom Hudákom v ňom úspešne zrealizoval svoj projekt „Maringotka“. Na tejto univerzálnej, nezávislej mobilnej divadelnej scény ako prvý titul uviedol Bianku Braselli, dámu s dvoma hlavami.

Počas celej svojej existencie sa súbor ako jeden z mála programovo venuje pouličným a exteriérovým produkciám. Vystupuje na rôznych festivaloch pouličných divadiel, happeningoch, jarmokoch, trhoch, prehliadkach pod holým nebom. Spolupracuje s podobne orientovanými súbormi doma (Tanečné divadlo Banská Bystrica) aj v zahraničí (Divadlo Continuo či Divadlo bratří Formanů).