Anton Šulík záver priamo na ZDP :

Je čas naozaj sa rozlúčiť a tento vybrúsený diamant, ktorý sme priniesli na záver, Vydrapenú bužírku punk systém, ktorou chceme ukonči naozaj tento 10 ročník. Chcem poďakovať všetkým ľudom, ktorí nie len tento rok, ale tých celých desať rokov stali vo viere túto nádhernú myšlienku tohto rodinného festivalu, ktoré ho napĺňajú mierov vrchovatou. Treba si uvedomiť, že ten biely stan zásobujú svojimi domácimi naozaj lahôdkami, ktoré prinášajú od rana dámy na tých veľkých plechoch. Starajú sa o všetkých účinkujúcich vlastnými produktami. Tak ako je postarane v Zálesí o účinkujúcich, neviem či je niekde tak postarané. Chcem poďakovať všetkým dámam, rodinám, ktoré za desať rokov vytvorili túto nádhernú tradíciu. To dodáva tomuto festivalu nádhernú vôňu a chuť. Naozaj sa tu ľudia cítia ako doma, asi najlepšie je zacitovať pána Kocaba, keď dohral 68 rok s Karpatskými chrbátmi a požiadal nás, aby sme ho znovu pozvali, ale už nie ako účinkujúceho ale ako normálneho návštevníka. Tak sa tu tí ľudia dobre cítia a dúfam, že aj vy ste sa v tomto desiatom ročníku našli, že ste si tu našli čo vás bavilo a čo bolo pre vás prijemne a čo vás dobilo na najbližšie časy, ktoré nás čakajú. Tie okami, ktoré budú prichádzať budú omnoho náročnejšie a ťažšie a my sme tuto medzi skúšku veľmi zdárne zvládli. Pomohol nám Pánbožko s krásnym počasím, veľkou pohodou, ale bez Zálesákov, ktorí za včerajší deň toto všetko nastavili, postavili a dokonca si dokázali ešte aj večer poďakovať spolu s našimi kamarátmi Ručekovcami do pol štvrtej rana trvala ďakovačka. Bol to naozaj veľmi sexi zážitok, lebo to komorne hranie saxofón, basa a bicie dodalo tomu punc najvyššej a najosobnejšej kvality ako môžu ľudia, priatelia, ľudia blízki k sebe mať. Tento desiaty ročník bol taký malinky, krehulinký, bol nedeľný, možno to všetko asi najkrajšie zadefinovalo tieto časy, ktoré žijeme a musím povedať, že bolo veľa pochybnosti a rozhodovania či naozaj máme ísť a keby nebolo vás divákov, ktorí ste nás podržali, ktorí ste mali odvahu si kúpiť po deviatich rokoch prvú vstupenku. Verte tomu, že tie peniaze nám pomôžu na to aby sme zaplatili a ja mam teraz správu už zúčtovania, že v tejto chvíli sme na nule, čo je fantastické (veľký potlesk). Čo je fantastická sprava. A nie je to ľahké robiť takéto krásne veci a krásne gesta asi malo kto z nás by to zvládol sám, ale keď je tu takáto nádherná synergia týchto fialkových tričiek,  tak je to vyslovene až blažený pocit nesmierne podporujúci pre ďalšie doby, okamihy, do ktorých sa budeme púšťať. Takže dovoľte, aby som sa tešil na jedenásty ročník. Ročník, v ktorom verím, že po tomto desiatom budeme omnoho silnejší, smelší, omnoho odvážnejší, kreatívnejší, múdrejší, ale hlavne citlivejší, vnímavejší, všímavejší. Ako ste si všimli tu po ľavej strane visí Bieloruska vlajka, ktorá tak isto nejakým spôsobom reflektuje istú empatiu, všímavosť lodi v tejto obci, ktorí tu žijú. Takže bolo to tak aj pred troma rokmi, keď sme si pripomenuli 68 rok. Pamätáme si minulý rok 89 aj vieme akú výnimočnosť mal práve pretože tu bolo jedno z posledných predstavení Moniky Potokárovej, ktorá hrala tu v Zálesi. Takže ma to veľa, veľa výnimočnosti v seba a dúfam, že aj tento desiaty ročník bude niesť pečať istej výnimočnosti.

Anton Šulík (mail):

Lásky

Dovolím si Vás osloviť práve takto a nižšie vysvetlím

To čo sme spoločne zažili tohto roku bola žatva bohatej úrody z Vašich 10 rokov súžitia spolupatričnosti empatie viery presvedčenia trpezlivosti kreativity zručnosti múdrosti vkusu ochoty obetavosti … a v tých superlatívoch by som mohol veselo pokračovať… Skrátka človečiny

Žatva v poriadnej smršti a búrke Sem tam padali aj riadne krúpy A niekedy aj traktory A to čo ste dali vy v tejto spoločenskej mizérii bola profesionálna súhra nezištných prajných statočných ľudí s láskou v srdci

Silný moment tak potrebný pre okamihy ktoré žijeme

Festival vďaka Vám niesol v sebe ľahkosť radosť skvelú náladu pohodu bezpečie poetiku esprit a hlavne energiu a silný vnútorný náboj

Odkaz pre dnešnú dobu

Sme tu a vieme toto

Ukláňam sa pred Vami v pokore a úcte

Asi najväčšie komplimenty zazneli od pánov Lasicu a Kaščáka

Druhý menovaný ani nevedel odísť

Vďaka patrí všetkým za statočnú angažovanosť

Vpred

Pomeee

Dosť bolo cmukania

ZDP2021

DHZ Zálesie:

Dnes na Záleskej Divadelnej Púti

Už 10. ročník, ako každý rok perfektná rodinná atmosféra napriek potrebným hygienickým opatreniam.

Inge Múčková DHZ : Ďakujeme , že ste stále odhodlaní a s radosťou do tejto dedinky vnašate naozajstný kus kultúry , že zvládate prekážky, venujete veľký kus svojho voľného času a že to nevzdávate…

Modré hory:

Bene: ešte raz dík za zavolanie. Cítili sme sa super.

FB: Títo piati chlapci (Bene, Lyrik, Michal Šelep, Roland Kaník, Ľuboš Ambrózai) ďakujú Záleskej divadelnej púti. Bolo to skvelé!

Ministerstvo kultúry Tatiana Majerská: telefonát

Vyjadrenie podpory v konaní festivalu pri dodržaní všetkých nariadení RÚVZ. Povzbudenie a obdiv všetkým dobrovoľníkom za snahu v udržaní šírenia kultúry.

 

Neřež, Zdeněk Vřeštál

Bylo to u vás výborné a rádi se k vám vrátíme, třeba i s Luciou Šoralovou jako NEREZ a LUCIA! Zdeněk Vřešťál

Milan Lasica:          

Vtipkári:

Kaščák: Keď som volal tuto spoluhráčovi s inštrukciami. Volám Vám ohľadom podrobností, keď ideme hrať na tú púť a on sa ma opýtal na PÚŤ??

Lasica: Áno, to som zle pochopil. Som sa zľakol, že budeme musieť ísť peši.

Kaščák: A ešte aj niečo niesť. Je to zaujímavé, lebo minule sme sa bavili s panám Lasicom či sa viac cíti byť muzikant alebo divadelník. Povedal jednoznačne muzikant a hen hráme na divadelnej púti.

Lasica: Ako muzikant

Kaščák: Presne

Vyznanie:

Lasica: Bolo to tu veľmi dobré, napriek tomu, že ja nie som veľkým prívržencom open air, práve kvôli tomu počasiu, ale bolo to veľmi príjemne a dúfam, že pre vás.

****

Lasica: Väčší úspech sme ešte nemali 😊

Kalab (neboli):

Ahojte naši milí Zálesáci,

Napriek rôznym neočakávaným udalostiam v našom Kalabe sme poctivo sledovali, ako ste púť opäť raz poctivo pripravovali a aj zorganizovali;)

Budúci rok nesmieme chýbať, či už ako Kalab alebo ako návštevníci. Zuzka bola minulý rok z toho nadšená, keď sme tam boli aj s malým Adinkom:)

Určite ho chceme brávať aj naďalej, aj keď už bez našej Zuzi.

Držíme palce a vyzeralo to super! Aj všetky fotky:))

Andrea (Kalab)

 

Barbora Bodnárová (manager Pohodafestival)

velmi sa mi u vas pacilo. Mate krasny festival! Mily, maly, farebny. Som rada, ze som sa na neho vdaka Bolo nas 11 dostala. A kolace boli fantasticke, tie chvalili vsetci 🙂

Marek Ormandík (výtvarník)

Ešte raz díky za pozvanie, opäť to bolo veľmi pekné.

Braňo Jobus (Hudobník, spisovateľ, organizátor festivalu Vrbovské vetry)

Máte to tu zas o kus krajšie, klobúk dolu ako to zvládate v tomto čase. Oproti minulým rokom vidím vzhľadom na COVID ďaľŠie náklady a kopu energie naviac.

Juraj Podmanický (hudbník – Billy Barman, organizátor Grape festival)

Vždy poteší, púť bola veľmi príjemná, dal som to s komplet celou rodinnou zostavou.

Tanečný dom

Záleská divadelná púť, je úžasné miesto pre všetkých.

Samuel Smatana (Banda – folklorista, hudobník)

Máte to tu krásne, ďakujeme za možnosť u Vás vystúpiť. Dúfame, že sa eŠte na púti uvidíme.

ďakujeme organizátorom nedeľnej Záleskej divadeľnej púte a Dragúnom za pozvanie, Barborke a Ferovi Morongovcom a Lenke Konečnej za skvelé tanečné domy „na boso“ pre deti a
dospelých a hlavne publiku za veľkú priazeň poučného koncertu BANDA deťom: Ľudová hudba kedysi a dnes.

atmosféra napriek predchádzajúcej búrke bola neskutočne krásna
❤️
vďaka aj za parádne foto Michalovi Zajačkovi

Sociálne divadlo Hopi Hope

Tento rok sme sa z pochopiteľných dôvodov nezúčastnili množstva festivalov, no o to vzácnejšie a úžasnejšie sú tie, ktoré vyšli.

Klobúk dole pred organizátormi Záleskej divadelnej púte 2020… Ďakujeme

V živote som si myslel, že minimálne na Slovensku som už videl a zažil všetko. A potom ma Peter Farkas, Braňo Zajaček, Marian Perger a ďalší Zálesania pohostili a privítali na ich najlepšie chránenom tajomstve, festivale Záleská divadelná púť. Nepamätám si, že som vôbec niekedy zažil taký koncentrát pohody, srdečnosti, dobrej nálady a hlavne dobitej energie z ľudí a ich spoločného diela ako na tomto milom lokálnom festivale. Rodiny s deťmi, storoční starčekovia, uletená mládež, výtvarníci, muzikanti, slobodní umelci a cirkusantskí nomádi, bajkerskí gang zo stranger things, Arter Eniac a mnohí ďalší poskladali úplne pamätnú tapisériu zážitkov, ktoré sa pre mňa stali bez preháňania vrcholom tohto leta. O rok budú zálesania organizovať svoj festival po desiatkykrát a ak sa im len z desatiny podarí priblížiť 9temu ročníku, tak to bude zážitok budúceho leta. Veľká vďaka za všetko Zálesie. Aj na Slovensku máme „Community of Hope“!

„V lete 2015 sme hrali divadlo – Majstra a Margarétu na Záleskej divadelnej púti a stali sme sa tak svedkami zázraku, ktorý v Zálesí existuje už niekoľko rokov. Miestni usadlíci si vybudovali centrum obce, ktoré znesie najprísnejšie architektonické a estetické kritériá, aby nesedeli doma za železnou bránou, ale aby sa mali kde stretávať. A začali organizovať kultúrnu akciu, na ktorú si každý rok pozývajú to najlepšie, čo sa deje na Slovensku v oblasti divadla, hudby, výtvarného umenia, literatúry. V čase súčasnej duševnej apatie, ktorá prevláda medzi ľuďmi v obciach na celom Slovensku je Zálesie unikát. Zálesáci, držíme Vám palce aby Vám nikdy nechýbala energia, ktorá je na toto všetko potrebná, aby Vaše spoločenstvo rástlo a prekvitalo a zároveň ďakujeme za nádhernú pozitívnu atmosféru tvorivosti a spolupatričnosti, ktorá u Vás vládne.“

Ondrej Spišák  – režisér, Teatro Tatro

„V dobrom zmysle slova závidím naším susedom v Zálesí, na akej úrovni rozvíjajú svoj komunitný život. Pozoruhodná je tam koncentrácia nadšencov, ktorí vedia s profesionálnou podporou vytvoriť umelecký náročný program a ním osloviť tisíce ľudí, čoho som bol šokovaným svedkom koncom tohto leta. Nekompromisne treba podporovať ľudí, ktorých misiou je vo svojom najbližšom prostredí kultivovať úroveň spoločenského života.“

 Marián Varga -hudobník

“Projekt Medzinárodného divadelného festivalu pre deti – Záleská divadelná púť – je dielom nadšencov, v tom najlepšom zmysle slova. No, treba brať na vedomie aj fakt, že za označením „nadšenci“ sa skrýva niekoľko desiatok ľudí, ktorí sú vo svojich oboroch naozajstní profesionáli a projekt „Divadelnej púte“ je vyjadrením ich vzťahu k spoločnosti, ku kultúre, k miestu ich bydliska a predovšetkým k deťom a ich kreatívnemu rozvoju. Tými najobyčajnejšími slovami sa dá (bez pátosu) povedať, že sa snažia urobiť svet vo svojom okolí lepším a krajším miestom pre život.”

Patrik Lančarič – režisér

“Myšlienka vytvorenia otvoreného kultúrneho priestoru na Záleskom námestíčku je v tejto dobe don quijotovský kultúrno-spoločenský počin. A to práve v dobe, kedy sa skôr veci dejú zištne a účelovo. Tvorivé zoskúpenie okolo O.Z. Naše Zálesíčko sa rozhodlo pozvať ľudí spoza plotov a brán a ponúknuť kultúrnu alternatívu spoločného súžitia. Ich dôraz je kladení hlavne na deti a mládež a z jednodňového mikrofestivalíku sa ZÁLESKÁ DIVADELNÁ PÚŤ 2013 rozrástla na trojdňový trojtisícový regulárny divadelný festival”

Martin Valihora – hráč na bicie nástroje a perkusie

“O priebehu festivalu by som mohol hovoriť veľa, najmä o jeho nevšednej pestrosti a kvalite jednotlivých produkcií. Tu sa však zdržím, keďže som sa na tvorbe programu spolupodieľal.  Pre mňa bola najväčším zážitkom samotná atmosféra podujatia. A jedna vec, najsilnejší a najdôležitejší poznatok celého podujatia: i v prípade produkcií pre dospelých mal detský divák neobmedzený priestor na výber a pohyb na uzatvorenom námestí. A s neomylnosťou svojej detskej duše si z paralelných produkcií vyberal to, čo ho bude formovať pri pohľade na svet, čo sa mu navždy zatlačí do pamäte a otvorí v ňom obzory kultúrneho človeka.”

Stano Šubík – scénarista, OZ paTália Malý Dunaj

“V roku 2014 som so svojim tradičným bábkovým divadlo TYJÁTR vystúpil na podujatí, o ktorom sa mi dostali zvesti z rôznych strán. Informácie, ktoré som mal boli vysoko pozitívne a moja osobná skúsenosť tieto informácie potvrdila. Festival sa už samotným uskutočnením výrazne vymyká z typického klišé o slabej kultúrnej úrovni dedinských podujatí. Možno v ňom nájsť snahu dávať ľudí dokopy, prinášať kvalitu tam kde obvykle nie je, naučiť už deti milovať umenie a prirodzene s ním žiť. Postupne, krok po kroku pripravovať pôdu pre neumelé znovuoživenie tradičnej ochotníckej divadelnej kultúry. Je to beh na dlhú trať, ale organizátori ho zvládajú viac ako so cťou.”

Ivan Gontko – komik, divadlo Tyjátr, Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

“Výborná bláznivá atmosféra s hromadou humoru. Humor je nákazlivý a preto sa postupne šíri nielen medzi prítomnými, ale aj do širšieho okolia. Princíp spoločného bláznenia po tri dni od rána do večera na verejných miestach, kde sa inokedy ľudia ponáhľajú do práce či do školy je veľmi oslobodzujúci. Je to výsledok správneho fungovania občianskej spoločnosti. BLÁZNIŤ znamená EXPERIMENTOVAŤ. A na Festivale Záleská divadelná Púť experimentujú dospelí aj s deťmi na ihriskách, vo fontáne, v Cirkusovom Šapitó aj pred filmovou a divadelnou Maringotkou. Všetko je pripravované vďaka obetavým organizátorom vo veľkej družnej pospolitosti.”

Štefan Capko, jeden z posledných skutočných klaunov, choreograf, pedagóg AMU Praha

“Gratulujeme Vám za podarenú akciu, bolo nám cťou sa toho aktívne zúčastniť”

Peter Krško – bicie nástroje. Kapela ZVA 12-28 band